14 augusta 2017

Letná romanca Plešatého Platana a Fiktívnej Felície

Keď sa na mojom kmeni objavil 23. letokruh, povedal som si, že by bolo dobré naučiť sa ovládať motorové vozidlá. Napriek vrodenému talentu, ma legislatíva nútila najprv nastúpiť do autoškoly.
Súčasťou kurzu je aj niekoľko hodín na trenažéri, a tento post hovorí práve o mojom stretnutí s pôvabným skeletom Škody Felície s pracovným názvom Porše.

Rande 1

Od prvého naštartovania to medzi mnou a Porše iskrilo. Po naštartovaní ma prekvapilo chrapľavé zavrčanie, ktoré vydala. „Chcelo by to premazať, najlepšie kalciovým sirupom.“, pomyslel som si. Keďže Porše bola značne jazdená, neočakával som pri našom prvom styku problémy so zapadnutím rýchlostnej páky do správnej pozície. Nuž stalo sa, ale nezabudnuteľnosti tohto rande to neuškodilo.

Samozrejme sa Porše nepáčilo keď som svojim chodidlom nezanedbateľnej veľkosti šliapol naraz na plynový aj brzdový pedál. Vraj som nerozhodný. Takto ma odsúdiť hneď na prvom rande je hodné opovrhnutia.

Po tejto schôdzke som nepociťoval veľké nádeje. Napriek tomu, že som nevidel možnosť zvýšenia otáčok nášho vzťahu, čakal som na naše ďalšie stretnutie.

Rande 2

Na druhé rande som prišiel pripravený lepšie. Najlepšia voňavka, najlepšie topánky. Porše čakala pripravená vydať sa so mnou na cestu životom.

Všetko som mal pevne v rukách ak si odmyslíme občasné brzdenie ľavou nohou. Prekonali sme spolu prekážky v podobe kopcov, držali sa vo svojom jazdnom pruhu a nestarali sa o protiidúce autá. Mňa zaujímala len Porše a ju som zaujímal len ja zaujímalo len moje radenie bez spojky.

Rande bolo úspešné, videl som jej to v otáčkomeri. Odchádzal som plný nádeje netušiac čo príde.


Rande 3

Myslel som si, že to bude láska. Naša spoločná cesta sa ale začala kľukatiť. Vtedy som si uvedomil, že som pre lásku začal zanedbávať kamarátov a rodinu. Preto ma to v každej kolmej zákrute ťahalo k mojim listnatým bratom stojacim vedľa vozovky..

Moje konanie som oľutoval a chcel som Porše v meste zobrať do obchoďáku. Keď som ale zatočil smerom do k nemu, Porše sa začala sťažovať. Vraj ide o kolíziu našich záujmov

V tom momente som ucítil pichnutie pri mojom motore a vedel som, že jej srdce nikdy nebude patriť mne. Zronený som teda posledný krát zaradil neutrál na jej prevodovke a aj vo svojom srdci . Odkráčal som a nechal ju stáť samú uprostred vozovky.

30 júla 2017

#4

keď si blízko bolíš,
keď ďaleko trápiš.
keď si blízko solíš,
keď ďaleko sladíš.

keď ma hryzieš bolíš,
keď bozkávaš trápiš.
svojim potom solíš
a perami sladíš.

keď si varíš solíš,
keď maškrtíš sladíš,
svojim telom bolíš
svojou dušou trápiš.

keď rozprávaš solíš,
keď objímaš sladíš,
počas dňa ma bolíš,
po západe trápiš.

láska, soľ a cukor
láska, bolesť, muky,
to je moja múza
so šatami z dúhy.

22 júla 2017

Záverečná

Pohreb. Väčšina z nás zažije bude mať jeden venovaný sebe. Ako by mal vyzerať môj?

1. Dresscode

Chodil som v čiernom celý život. Keďže sa pohreb považuje za výnimočnú udalosť, poprosím hostí, aby sa dostavili v bielom oblečení. Šiltovka s rovným šiltom je výhodou.

2. Jedlo

Ako predjedlo by som uvítal pizzu. Hlavný chod by mohla byť pizza. A dezert? Samozrejme, že kebab. (Pizza bude účastníkom podávaná na prídel podľa veľkosti šiltu.)

3. Hudba

Robo Kazík. Tesne predtým ako si „vezmem dovolenku“ budem musieť kvalifikovanej osobe poskytnúť moje Spotify prihlasovacie údaje.



Pochmúrne, ale zároveň príjemné na počúvanie. To je cesta. Ak sa mi neujde z jedla, nech tam aspoň hrá dobrá hudba.

4. Hovorené slovo

Nepotrebujem prejavy o tom, aký som bol skvelý, dobrý a čo všetko som v živote dokázal. O tom všetkom som vedel aj za života. Radšej by som bol keby sa rozprávali vtipné historky z môjho života tak, ako by som ich hovoril ja. Príjemnejšia atmosféra a spomínanie bez nafúknutých rečí.

When I die bury me with all my ice on. When I die bury me without the lights on.
- Lil Peep
5. Spôsob spracovania zbytkovej drevnej hmoty

Je len logické, že ak som sa celý život pohyboval blízko pecí, v ktorých sa piekla pizza, raz v peci aj sám skončím.

6. Dodatky
  • Všetky veci vyskytujúce sa viac ako raz, by sa mali vyskytnúť v počte 69.
  • Ceremónia by sa mala odohrávať v lese, pri mojich drevených bratoch. 
  • V noc pohrebu nechajte osamelého skunka volať na mesiac.


Pripájam sa ku gýčovému „pohreb by mal byť oslavou života“. Je možné, že mi život tento postoj zmení (dúfam, že nie). Dôležité podľa mňa ale vždy bude, aby sme si daného človeka vždy uctili tak, ako by sa mu to páčilo. Aj keby to malo byť veľmi nekonvenčným spôsobom.

03 júla 2017

#3

kovová lavička lesoparku
miesto zabudnutých duší
miesto zaľúbených duší
dobrovoľne na oprátku

nežný tlkot myokardu
miesto zabudnutých ambícií
miesto zavraždených ambícií
smrť pre všetky, bez ohľadu

horúca posteľ chladnej spálne
miesto silných emócií
miesto tabu emócií
v dvojakom objatí všetko spáľme


25 júna 2017

Kakao bez cukru

Deti sa na svet pozerajú úplne inými očami ako „dospeláci“. Tu sú niektoré z vecí, ktoré som si predstavoval úplne zle.

1. „Dospeláci“ vždy vedia všetko.

Toto si zrejme myslela väčšina detí. Žiaľ to tak nie je, čo sa následne aj odráža vo fungovaní nášho sveta, čo súvisí s ďalším bodom.

2. Svet je postavený na presnosti. Žiadne odchýlky.

Keďže dospeláci sú neomylní, všetko funguje ako hodinky. Žiadne chyby, žiadne nehody, žiadne zmeny. Všetko je presne tak ako má byť.

3. Ježko papá jablká a hrušky. #inSlabikarWeTrust

Už od prvého roku v škole nám do hlavy vtĺkajú propagandu, ktorá nám má vymyť mozog. Skrášľujú veci len preto aby sa ľudia nebúrili. Ja odmietam deti klamať, a preto prichádzam s vlastným šlabikárom. Ukážka :



J ako ježko sériový vrah.“

4. Kamaráti sú navždy.

Trvalo mi dosť dlho kým mi došlo, že nie každý kto mi v pieskovisku požičal lopatku bude môj kamarát naveky. Ale čo som si mal myslieť keď lopatka bola najlukratívnejšia hračka.

5. Láska je navždy.

Predstava bola jednoduchá. Ľudia čo sa berú sa ľúbia navždy a už sa nikdy nerozvedú. V skutočnosti dnes láska niekedy siaha presne po prvý prd jedného z účastníkov (nehovorím z vlastnej skúsenosti).

6. Mám ešte množstvo času kým budem dospelý.

Až toľko to netrvalo. Raz som sa tak uložil k spánku v postieľke a zobudil som sa na vysokoškolskom internáte.

7. Zomiera sa len na starobu.

Žiaľ nie.

Nielenže som sa ako decko mýlil, ale všetko je presne opačne ako som si myslel. A to je škoda. Príde mi zaujímavé, že som si predstavoval utópiu, v ktorej je každý človek spokojný a všetko je ideálne.



Vtipné je, že všetkým bodom, okrem posledného, bráni ľudská povaha. Naša spoločnosť na takéto podmienky stavaná nie je. Vtipné, že predstavy mladých ľudí neničí nik iný ako starší ľudia. Bude to tak navždy? Ak as niečo výrazne nezmení, tak áno. 

8. (Bonus) Deti sa robia bozkávaním.

Doteraz si pamätám ako som sa prvýkrát zamyslel nad tým ako sa robia deti. Moja teória spočívala v tom, že pri bozkávaní sa slinami musí prenášať niečo z čoho vznikne dieťa. Som na seba hrdý. Na dieťa to je veľmi racionálna úvaha.