30 apríla 2017

#1

Poď ...
... so mnou niekam.
nové miesto - nový čas
Ihneď lietam.
vízia teba - vízia nás

Stoj ...
... pri mne stále.
staré miesto - zastal čas
Dlho stojím.
obed pre teba - obed pre nás

Choď ...
... odo mňa niekam.
cudzie miesto - nový čas
Zrazu kľačím.
život bez teba - život bez nás



23 apríla 2017

Rutina a stereotyp

sú často označované ako nežiadúce javy či už v pracovnom, osobnom alebo partnerskom a (horizontálnom aj vertikálnom) živote. Ľudia, ktorí žijú rutinou sú často označovaní za nudných. Niektorí by o nich možno aj povedali, že v podstate ani nežijú. Ako človek, ktorý sa v rutine a stereotype vyžíva sa s takýmito vyhláseniami absolútne nestotožňujem. Myslím si, že existuje veľmi málo ľudí, ktorí žijú mimo stereotypu a rutiny hoci často tvrdia pravý opak.


Od malička sme k stereotypu vedení. Deti každé ráno vstávajú do škôlky a do školy. Chlapi občas ráno vstávajú len tak. Dospelí ľudia vstávajú do práce. Zvyk je železná košeľa, a tak nás nakoniec naši blízki zatlčú do drevenej krabice a zakopú do zeme, aby sme náhodou ráno zas nevstali. Toto ale nie je jediný aspekt našich životov, ktorý je takýto. Každý deň opakujeme množstvo činností stále dokola. A potom, keď sa v jeden víkendový deň vyberieme do divadla, hovoríme, že nežijeme stereotypne.

Neviem prečo sa vlastne stereotypu bránime, keď ide v podstate o dobrú vec. Často sa stáva, že na sociálnych sieťach a niektorých weboch môžeme vidieť inšpiratívne citáty, statusy a obrázky, ktoré hovoria o tom, že človek by mal robiť to čo ho napĺňa. Zamyslime sa nad týmto výrokom, s ktorým mimochodom plne súhlasím. Ak má človek niečo čo ho napĺňa a teší, domnievam sa, že sa tomu chce venovať opakovane a čo najviac. Možno napríklad každý deň. A keby to ešte tak mohla byť jeho práca bolo by to ideálne. Myslím si, že nie je zlé sa každé ráno prebudiť a hneď začať robiť niečo také. Takisto nie je zlé sa každý víkend baviť s priateľmi, každý deň sa venovať svojim blízkym a ani si každý deň zabehnúť pár kilometrov.



Myslím si, že práve takéto pozitívne ladené činnosti robia stereotyp dobrým javom. A vlastne si myslím, že cieľom človeka by malo byť spraviť si zo života jeden veľký stereotyp. Stereotyp plný vecí, ktoré robí rád a ktoré ho napĺňajú. Človeka, ktorý si to takto dokáže zariadiť ja osobne považujem za maximálne úspešného. 

(Poznámka : Je mi jasné, že pri tomto myšlienkovom prúde do výraznej miery využívam všeobecnosť slova stereotyp. Takéto pojmy sú ale super práve v tom, že často znamenajú to čo človek chce.)

Aký je Tvoj názor na stereotyp a rutinu?

16 apríla 2017

Vitaj

na tomto úplne novom blogu. V rámci tohto, na všetkých nových blogoch obligátneho, postu by som rád predstavil seba a tento web spolu s tým, čo od neho môžeš očakávať. Bez ďalších okolkov teda poďme rovno na vec. 

Som Platan, celým menom Platanus. Kvôli môjmu umiestneniu často nazývaný aj Platanus Orientalis alebo menej formálne Platan Východný. Postavou som mohutný(https://cs.wikipedia.org/wiki/Platan_v%C3%BDchodn%C3%AD ), bohužiaľ ale opadavý. Pod mojimi očami je možné nájsť 22 letokruhov. Aby som tento inzerát do populárnej internetovej zoznamky „Amorova trieska“ ukončil, zvyšok vecí spolu s mojou krásnou korunou môžete vidieť v bočnom paneli tohto blogu. Čo v bočnej sekcii nenájdeš je, že sa oblasti neúspešného blogovania venujem už niečo vyše troch rokov. Môj starý blog je stále možné nájsť na adrese : http://womm.blog.cz. Mohlo by sa zdať, že keď sa raz strom zakorení, ostane už navždy na tom istom mieste. Videl/a si pána prsteňov, že?


Tak ako môj menej mohutný brat na obrázku som potreboval zmenu. Zo starého blogu som spravil miesto kde som postoval ucelené myšlienky vo forme článkov, poviedok a básní s tým, že mojim hlavným cieľom bolo pobaviť Teba, teda čitateľa. Práve vďaka tomuto cieľu pre mňa už písanie nebolo oddychom, ale povinnosťou, ktorú som si sám vytvoril.

Presne toto by sa malo na tomto blogu zmeniť. Docieliť by som to chcel tak, že sem nebudem dávať iba ucelené a premyslené úvahy, ako tomu bolo predtým, ale všetko čo v rámci svojho voľného času vyprodukujem. Chcem aby pre mňa písanie bolo oddychom, pri ktorom si dám dobrú kávu a vypustím všetky starosti z hlavy. A chcem aby tento blog bol niečím podobným aj pre Teba. Presne preto sa to tu volá Kaviareň u Platana. 

(Pesnička, ktorú by som pokojne označil za hymnu tohto blogu)


Ak o úvodoch niečo platí, tak to, že ich netreba naťahovať. Tak na koniec už len dodám, že dúfam, že sa tomuto hniezdočku niečoho neidentifikovateľného bude dariť. Dúfam, že sa pri dobrej káve vidíme aj nabudúce.

Platan.